PYTAGORAS ZO SAMU (asi 580 - asi 500 pred n. l. )

Pytagoras je najznámejším gréckym matematikom. Jeho meno sa spája so všeobecne rozšírenou poučkou o vlastnostiach pravouhlého trojuholníka: Obsah štvorca nad preponou pravouhlého trojuholníka sa rovná súčtu obsahov štvorcov nad oboma jeho odvesnami. 

Matematický zápis:   c² = a² + b²

Praktická znalosť tejto vety však siaha do dávnej minulosti. Pytagoras a jeho žiaci túto jeho poučku dokázali a našli spôsob, ako určiť všetky pravouhlé trojuholníky s celočíselnými dĺžkami strán. Vedeli aj to, že: Súčet uhlov v trojuholníku sa rovná dvom pravým uhlom a tieto poznatky sa stali súčasťou euklidovskej geometrie.

No Pytagoras sa pokúsil vystihnúť harmóniu sveta, jeho symetriu a úmernosť pomocou číselných vzťahov. Číslo sa preňho stalo základom všetkého. Traduje sa, že keď prechádzal okolo kováčskej dielne, zaujalo ho, ako kladivá, ktorými otroci búšili do nákov, vydávajú zvonivý, harmonický súzvuk. Pátral po príčine a ukázalo sa, že hmotnosti kladív sú v pomere 6: 8: 9: 12. Pri súčasnom dopade kladív tak zneli harmonické akordy oktávy, kvinty a kvarty. Pytagoras potom experimentoval i so strunami a píšťalami rôznych dĺžok a stal sa vlastne zakladateľom hudobnej harmónie. 

Pythagoras, veľký pán,

mal on jeden veľký plán.

 

Zapísať sa v histórii svetovej

ako veľký matematický dobrodej.

 

Len on vedel, že a² + b² = c² je podľa Pytagorovej vety,

no nevedel, že vyše 1000 rokov sa ju budú učiť všetky deti.

 

Matej Kurinec, 8. ročník

 

Táles z Milétu ( gr. Θαλῆς ὁ Μιλήσιος )

Táles sa narodil niekedy v polovici dvatsiatich rokov 7. storočia pred Kr. v starogréckom kolonizovanom iótskom meste Milétos na západnom pobreží Male Ázie.

 Tálesova smrť sa odhaduje na roky 547 až 546 pred Kr.

 

         Bol to starogrécky presokratický filozof, matematik, astronóm, štátnik a inžinier, prvý predstaviteľ milétskej školy.

         Bol pravdepodobne politicky veľmi angažovaný človek, šikovný technik, obchodník a cestovateľ. Na svojich cestách po priľahlých krajinách si všímal predovšetkým rozličné vynálezy a usiloval sa ovládnuť aj vedecké poznatky, ku ktorým dospeli východné národy. Neskoršia tradícia ho predstavuje aj ako vynikajúceho matematika a astronóma: predpovedal zatmenie Slnka 28. mája 585 pred Kristom,  vypočítal výšku pyramíd pomocou tieňa, tvrdil, že zem je plochý disk, ktorý pláva na vode.

Jeho vedecké zásluhy sú predovšetkým v tom, že s poznatkami východnej vedy oboznámil Grékov. Pre svoju vzdelanosť i praktické schopnosti bol zaradený medzi siedmich mudrcov.

Sformuloval Tálesovu vetu:

Množina vrcholov pravých uhlov všetkých pravouhlých trojuholníkov  s  preponou  AB  je   kružnica   s  priemerom

| AB | , okrem bodov A a B.