Na hodinách etickej výchovy si občas čítame príbehy.
Príbehy nielen na zamyslenie, ale i pre potešenie.

Ak chcete, aj vy si môžete prečítať zopár príbehov od spisovateľa Bruna Ferrera:

Poriadok

Raz jedna žena priviedla synčeka k Mahatma Gándhímu a požiadala ho: „Mahatma, povedz mu, aby už nejedol sladkosti.“

„Buď taká dobrá a príď o tri dni,“ odpovedal Gándhí.

Po troch dňoch sa žena vrátila s dieťaťom a Gándhí povedal dieťaťu:

„Prestaň jesť sladkosti.“

Žena sa spýtala:

„Prečo si nás nechal čakať tri dni, aby si nám povedal len toto?“

Mahatma povedal: „Lebo pred troma dňami som aj ja ešte jedol sladkosti.“

Keby sa všetci, čo rozkazujú, kážu, vyžadujú, naliehavo požadujú a vykrikujú, rozhodli robiť to, čo žiadajú od druhých, tento svet by bol rajom.

Sila myšlienky

Akýsi pútnik kráčal poľným chodníkom, keď v tráve na jeho okraji zbadal čosi zvláštne, vyzeralo to ako kameň.
„Je to had,“ pomyslel si.
Had sa vztýčil a smrteľne ho poštípal.
A potom šiel tým istým chodníkom iný pútnik. Aj on zbadal kameň zvláštneho tvaru.
„Je to vtáčik,“ povedal si.
A vtáčik zatrepotal krídlami a odletel.

Na tmavej opustenej ceste zastalo auto s prepichnutou pneumatikou. Vodič vystúpil a zistil, že nemá zdvihák. Už sa ho zmocňovalo zúfalstvo, keď v diaľke zazrel svetielko. Bolo tam akési hospodárstvo.
Vybral sa pešo tým smerom a cestou začal premýšľať:
„A čo keď mi neotvoria?“ „A čo keď nebudú mať zdvihák?“ „A čo keď mi ten sedliak nebude chcieť ten zdvihák – ak ho má – požičať?“
Pri každej úzkostlivej otázke jeho pobúrenie rástlo a keď konečne prišiel k domu a sedliak mu otvoril, bol taký rozzúrený, že ho udrel päsťou do tváre a zareval: „Zožer si ten svoj hnusný zdvihák!“

Či sa ti to páči, alebo nepáči, smer tvojej cesty, ktorá sa volá život, určujú tvoje myšlienky. Ak máš myseľ plnú skľúčenosti a sklamania, žiješ v ich zajatí. Povedz chlapovi, že je hlúpy. A hlúpym sa stane.