Dejepis

• • • Dejepis
    • Zaujímavé www stránky
    • Historické osobnosti
    • Historické vozidlá
    • Dejepisná exkurzia v Banskej Štiavnici
    • Piataci a rodokmene

• • • • Historické vozidlá

      •                                       Prvé auto s motorom

        

        Vznik prvého automobilu je fascinujúci okamihom v dejinách v roku 1886 nemecký inžinier Karl Benz postavil svoj motorwagen, ktorý sa považuje za prvé auto na svete. Toto vozidlo malo trojkolesový dizajn a poháňal ho benzínový motor s výkonom až 0,75 kon. Benzov motorwagen nebol symbolom technologického pokroku, ale aj začiatkom revolúcie v doprave ktorá formovala svet tak ako ho dnes poznáme        

         

        Týmto krokom sa otvorila cesta pre ďalšie technologické inovácie v automobilovom priemysle

         

         

         

         

         

         

        Vypracoval: Alex Chovanec

         

        Pancierový vlak

        

        je obrnený podporný bojový prostriedok využívajúci na presun železničnú sieť. Zvyčajne sa využíval na ochranu úsekov železničných tratí pred záškodníkmi, či proti pozemným i leteckým útokom protivníka v oblastiach dôležitých úsekov železníc. Stále sa ale používajú napríklad pre sprievod železničných transportov vojenského materiálu a ochranu železničných komunikácií v južnom Rusku

        Vznik a použitie

        Prvé pancierové vlaky vznikali počas americkej občianskej vojny v USA (1861 – 1865), používali sa vo vojnách v Európe – v Prusko-francúzkej vojne (1870 – 1871), v Afrike – Búrska vojna (1880 – 81 a 1899 – 1902), počas prvej svetovej vojny (1914 – 1918) i druhej svetovej vojny (1939 – 1945). Najintenzívnejšie využitie bolo v časoch Ruskej občianskej vojny (1918 – 1920), kedy na tratiach Ruska jazdili a bojovali desiatky súprav obrnených vlakov všetkých zúčastnených strán. Významnú úlohu zohrali obrnené vlaky napríklad aj pri anabáze Československých légií v Rusku.

        Využitie počas 2. svetovej vojny

        Počas bojov druhej svetovej vojny pancierové vlaky vyžíval najmä ZSSR (okolo 400 rôznych súprav), Poľsko a Nemecko, ktoré využívalo aj vlaky získané ako korisť v celej obsadenej Európe. Stavali sa aj špeciálne protilietadlové vlaky, na ktorých bola umiestnená batéria protilietadlových diel stredneho a veľkého kalibru. To umožňovalo výrazne zvýšiť mobilitu protilietadlovej obrany. Nákladné i osobné vlaky mali jeden alebo aj niekoľko protilietadlových vagónov na obranu proti spojeneckým "kotlárom" – stíhacím lietadlám útočiacim na pozemné ciele a prednostne na lokomotívy. Straty obrnených vlakov boli vysoké. Zásah koľají delostreleckým granátom alebo leteckou bombou mohol vlaku odrezať možnosť ústupu a ten bol potom zničený alebo padol do rúk nepriateľa. Uvádza sa, že z vyše 400 obrnených vlakov Sovietskej armády prežila vojnu necelá stovka. Nemecké obrnené vlaky boli používané aj na protipartizánske akcie a v bojoch na území ZSSR dopadli podobne – z viac ako 250 ich na konci roku 1944 zostalo menej ako 50.

        Slovenské národné povstanie

        Počas Slovenského národného povstania použili 3 pancierové vlaky aj jednotky povstalcov. Tieto vlaky boli vyrobené v železničných dielňach vo Zvolene, pracovníkmi, ktorí boli evakuovaní z železničných dielní vo Vrútkach. V krátkom čase sa im podarilo vyrobiť vlaky ktoré nazvali Štefánik, Hurban a najdokonalejší z nich Masaryk. Na ich stavbu boli použité kotlové plechy z Podbrezovských železiarní. Základ ich konštrukcie tvorili bežne dostupné železničné vagóny a vozne Vd a lokomotíva radu R 320. Skladali sa z bojovej a zabezpečovacej súpravy.

        Bojovú súpravu tvoril zvyčajne predsunutý delový a súčasne veliteľský vozeň, tankové vozne, guľometný vozeň a opancierovaná lokomotíva umiestnená zväčša medzi tankovými vozňami.

        Konštrukcia

        Pancierové vlaky možno rozdeliť na dve veľké skupiny. Jedna bola vyrábaná ako špeciálne konštrukcie už v čase mieru alebo počas konfliktu podľa schválených a odskúšaných plánov. Druhou kategóriou sú improvizované obrnené vlaky, postavené počas konfliktu z práve dostupného materiálu a vyzbrojené práve dostupnými zbraňami. Pancierový vlak ako vojenská jednotka má bojovú a tylovú súpravu. Bojová súprava je zložená z opancierovaných bojových vozňov. Tylová súprava sa skladá z nákladných vagónov a slúži predovšetkým pre zabezpečenie posádky, pre opravy a ošetrovanie bojovej súpravy.

        V zostave pancierového vlaku sa nachádza niekoľko rôznych druhov vagónov.

        • pancierovaná lokomotíva
        • predsunutý „tykadlový“ alebo „detektorový“ vagón – plošinový vozeň, na ktorom sú naložené koľajnice a pražce, slúži na ochranu proti mínam a náložiam na trati a súčasne preváža materiál potrebný na opravu poškodenej trate
        • čelný delový vagón – v prednej stene má umiestnený kanón väčšieho kalibru. Miesto neho sa často používala otočná delová veža (špeciálne konštruovaná, nie tanková)
        • tankový vagón – na streche vagónu sú umiestnené spravidla dve delové otočné veže. Počas druhej svetovej vojny sa často používali veže z tankov, inak bývali veže špeciálne konštruované.
        • guľometný vagón – v bočných stenách boli strieľne pre guľomety, obvykle 2 – 3 na každej strane
        • protilietadlový vagón – boli na ňom umiestnené zhora otvorené palebné postavenia protilietadlových guľometov a kanónov. Často bývali podobné vagóny vyzbrojené 2 – 3 mínometmi kalibru 82 – 120 mm.
        • veliteľský vagón – slúžil pre potreby veliteľa vlaku, obsahoval rádiostanicu. Často bol kombinovaný, obvykle s guľometným alebo tankovým vagónom
        • vagón pre pechotu – Niektoré súpravy mali vagóny určené na prepravu vojakov, ktorí mohli vystúpiť a bojovať v okolí železnice. Vagón bol pancierovaný, so strieľňami.
        • železničný kanón – kanón veľkého kalibru na špeciálnom železničnom podvozku. Nebýval typickou súčasťou obrnených vlakov, ale mohol byť do súpravy zaradený.

        vypracoval: Alex Šebesta

        Panzerkampfwagen VI Tiger

        

        Tanky Tiger boli najprv nasadené v roku 1942 na východnom fronte. Prvá nimi bola vyzbrojená 1. čata 502. pluku ťažkých tankov v auguste 1942 na Leningradskom fronte.^[1] Neskôr sa zúčastnili ustupujúcich bojov na Kaukaze a Rostove nad Donom. Koncom roka 1942 sa počas bojov v severnej Afrike dostali aj do Tuniska, kde sa stretli s tankmi západných spojencov.

        Ich najväčšou výhodou bolo to, že žiadna z protitankových zbraní západných Spojencov nebola schopná prestreliť pancier tanku, aj keď došlo k niekoľkým poškodeniam tankov protitankovými strelami alebo delostrelectvom. Začiatkom roku 1943 sa Pzkpfw VI zapojili do bojov s pomerne dobrými výsledkami, avšak závady prevodovky, riadenia a problémy s pojazdovými kolesami ich vyraďovali z činnosti častejšie, než bojové stretnutia s nepriateľom. V tej dobe sa v Severnej Afrike objavili prvé americké tanky M4 Sherman, ktoré síce na Tigre nestačili, ale mali postupne výraznú početnú prevahu. Západní spojenci sa rovnako ako Sovieti rozhodli ísť cestou masovej výroby stredných tankov a tak čelili nemeckým obrneným jednotkám najmä počtom svojich tankov.

        

        Pzkpfw V Tiger, 1. tankovej divízie SS na severe Francúzska

        16. januára 1943 sa sovietskym vojakom podarilo ukoristiť jeden nepoškodený tank Tiger, ktorý bol dokonca vozidlom veliteľa roty. Do mája tak mala Červená armáda všetky dôležité informácie o slabých a silných stránkach tohoto obrneného vozidla a mohla tak realizovať potrebné protiopatrenia. Práve v tomto období sa počet Pzkpfw VI na fronte rýchlo zvyšoval. Veľmi úspešne si posádky Tigrov II. tankového zboru SS počínali počas bitky o Charkov na jar 1943. Kvalitné pancierovanie Tigrov a ich mohutná palebná sila umožnila vzostup nemeckých tankových es, ktoré zničili desiatky nepriateľských tankov a vozidiel. Začiatkom júla 1943 sa na východnom fronte rozhorela ďalšia veľká bitka, ktorá prerástla do obrovského stretnutia tankov v Kurskom oblúku. Počas bojov sa obzvlášť vyznamenal jeden z príslušníkov 1. divízie SS Leibstandarte Adolf Hitler Michael Wittmann, ktorý v spolupráci s svojou posádkou s Tigrom v priebehu bitky zničil niekoľko desiatok sovietskych tankov a protitankových kanónov. Napriek tomu, že Nemci spôsobili Sovietom väčšie straty na tankoch, než sami utrpeli, boli nútení svoje najsilnejšie tankové jednotky z neúspešného útoku odvolať. V bitke sa ukázalo, že Tiger má kvôli svojej ťažkopádnosti a veľkej spotrebe paliva nízku schopnosť viesť dostatočne mobilný útok, spojený s častou zmenou palebného postavenia. Jeho kvality sa však ukázali počas nasledujúcich rokov nemeckého ústupu.

        Vyradený Tiger severne od Ríma 18. júna 1944

        V júli bola na Sicíliu z oblasti Kurska presunutá rota týchto ťažkých tankov, avšak tanky Tiger tu utrpeli pri bojoch v neprehľadnom teréne ťažké straty. Po evakuácii zo Sicílie zostal Nemcom z pôvodných 17 iba jeden tento tank. Z ďalších bojov v Taliansku stojí za zmienku bitka o Monte Cassino, kde Nemci v priebehu 48 hodín stratili 15 zo svojich 16 Tigrov.

        V priebehu roku 1943 bolo zvýšené pancierovanie stropu korby a veže z 25 na 45 mm, začala sa používať lepšia optika a boli aplikované niektoré úpravy pojazdových kolies. Na pancier sa začala nanášať pasta Zimmerit, ktorá bránila v prichytení magnetických mín. Keď uskutočnili v júni 1944 Spojenci inváziu do Normandie, mali tam Nemci iba 3 tanky Tiger. Nachádzalo sa tam tiež 5 nástupcov Tigra Panzerkampfwagen VI Tiger II, ale boli natoľko nespoľahlivé, že boli čoskoro odoslané do Nemecka, aby zbytočne nepadli do rúk nepriateľa. Koncom septembra 1944 prakticky ustal upadajúci prísun nových ťažkých tankov z továrne v Kassele. Po 1. októbri továreň opustilo iba 44 Tigrov. Pri protiútoku v Ardenách v decembri 1944 mali Nemci na západnom fronte len 35 týchto tankov. Na jar 1945 sa zostatok tankov zo západného frontu presunul na východ. Podstatná časť nemeckých ťažkých tankov bojovala už od roku 1943 proti Sovietom. Utrpeli tu veľké straty, ktoré nebolo v nemeckých silách nahradiť. V polovici roku 1944 bolo bojaschopných okolo 670 Tigrov, no na konci roku toto číslo pokleslo na menej než polovicu na 316 ks a vo februári 1945 bolo bojaschopných len okolo 216 strojov. Kapitulácia nemeckej armády v máji 1945 znamenala koniec bojového použitia tanku Tiger. Panzerkampfwagen VI Tiger sa počas druhej svetovej vojny, vďaka svojim kvalitám stal skutočným symbolom nemeckých tankových síl.

        Vypracoval Michal Malovec